Dnes som si pre Vás mojich čitateľov pripravil také menšie prekvapenie. Podarilo sa mi totiž presvedčiť na menší rozhovor Karola Sudora, ktorého môžete poznať buď z jeho Sudorovín, alebo z rozhovorov, ktoré Karol pripravuje pre denník SME. Tak teda príjemné čítanie…
Tak na úvod sa mojim čitateľom trocha predstav. Viem, že ťa väčšina bude poznať, ale len tak pre poriadok. Odkiaľ pochádzaš, kde pracuješ ?
Ako vieš, že väčšina a nie menšina? (smiech) Pochádzam z dedinky pár kilometrov od Bratislavy. Nebývam v nej však už od osemnástich, teda takmer pätnásť rokov. Teraz pracujem v denníku Sme, na starosti mám prípravu rozhovorov pre Sme.sk plus editovanie domáceho a zahraničného spravodajstva. Prešiel som tam z trnavskej automobilky.
Aké boli tvoje vôbec prvé začiatky s PC? Aký bol tvoj prvý počítač ?
No, ťažká otázka, musím premýšľať. Prvý počítač, ktorý som mal doma, bolo Pentium 100, respektíve voľačo podobné, s pätnástkou monitorom, pomaly ťažším ako ja, a to už je čo povedať. (smiech) Prišlo to neskoro, vtedy som už s počítačom fungoval v práci. Disk mal necelé giga, RAM bola myslím 16, word sa mi otváral snáď pätnásť minút, čiže na dnešné pomery zúfalstvo. Ešte na základnej škole som však chodil na nejaký krúžok, kde sme fičali na PMD-čkach, na gympli sme mali PP01, či niečo také. Volali sme to radiátory, keďže z nich sálalo nenormálne teplo. Normálne pracovať s PC som však začal až v prvom zamestnaní, niekedy v roku 1997.
Kedy si sa stretol prvýkrát s internetom ?
Určite niekde v práci, asi vo Volkswagene, kde som strávil nejakých päť rokov. Domov som si ho zaviedol pred asi tromi rokmi. A dobre som urobil, lebo je tam všetko. (smiech)
A čo blogy ? Kedy ti napadlo, že by nebolo zlé mať vlastný blog ?
V roku 2005. Čítaval som blogy na Sme a v novembri som si povedal, že to vyskúšam.
Nápad z rozhovormi bol priam geniálny a musím priznať, že si ma inšpiroval, kedy v tebe skrsla táto myšlienka?
Neviem, či geniálny, za geniálnejšie považujem iné veci a sám seba nepovažujem za nejaký mimoriadny talent. Nemám ani pocit, žeby som sa musel nejako snažiť, prišlo to samé od seba. O rok môžem spadnúť niekde inde a ani pes po mne neštekne. Pravdou je, že to dovtedy nikto nerobil. Bolo však jasné, že preraziť u čitateľov sa s tým dá len vtedy, ak to budem robiť pravidelne a iným štýlom ako v novinách, ktoré sú obmedzované dĺžkou textu a viazané istými pravidlami. Internet toto obmedzenie nepozná a v tom bola obrovský výhoda – dalo sa ísť viac do hĺbky a pýtať sa úplne hlúpo a naivne. To zase nebol taký problém, ohľadne politiky som bol – a možno doteraz som – naozaj hlúpy a naivný, keďže som nemal všetky informácie, ktorými disponujú novinári a ľudia, detailne poznajúci zákulisie.
A ako to začalo? Jednoducho – na blog som napísal kritický komentár o strane OKS a mailom sa mi ozval jej podpredseda Ondrej Dostál. Argumentoval, v čom a prečo sa podľa neho mýlim. Bolo to večer a práve v tej chvíli mi napadlo, prečo neustále kritizujem všetkých politikov, keď sa s nimi dá jednoducho stretnúť a podebatovať si o tom. Keďže bolo pred voľbami, politici ma v podstate neodmietali a napodiv sa to uchytilo.
Pamätáš si ešte, kto bol vôbec tvoj prvý hosť v rozhovoroch ?
Jasné, prvým bol spomínaný Ondrej Dostál, druhým tuším šéfka trnavskej transfúzky.
S ktorým zo spovedaných ľudí sa ti pracovalo vôbec najlepšie a naopak pri ktorom si nadával, že si ho vôbec vybral na rozhovor ?
Nenadávam nikdy na nikoho, jedine na seba, ak sa mi to nepodarí urobiť tak, aby som bol spokojný. A nespokojný som v drvivej väčšine prípadov. Možno je to aj dobré, bolo by smiešne považovať sa za dobrého. Skvelé sú rozhovory Tiny Čornej v Sme, všeobecne v časopise Trend, občas v časopise. týždeň a najmä v českom Reflexe, tí to robia geniálne. Ja sa len učím a k tomu, aby to bolo výborné, mám ešte sakra ďaleko.
A s kým sa mi robilo najlepšie? Z tých vyše sto ľudí ťažko niekoho vybrať, príjemne som sa cítil v Prahe s Fedorom Gálom, ale aj inde. Fedora stačilo posúvať v témach, inak rozprával sám. (smiech) Neviem, ja sa vždy pri rozhovore cítim dobre, pretože ma to baví ako máločo. Horšie je to s ich prepisovaním. Často sa pozabudneme, kecáme aj vyše dvoch hodín a prepísať to je fuška. Nepoznáš niekoho, koho by to bavilo? Vezmem ho na brigádu. (smiech)
Dobre, poďme teraz z trocha iného súdka. Aké máš ešte koníčky okrem blogovania?
No, určite k nim patrí gitara, i keď som mimoriadne netalentovaný a horší hlas na spev má odo mňa málokto, potom knihy, tých čítam strašne veľa, občas, ale naozaj iba občas športujem, i keď pri pohľade na mňa mi to nikto neverí (smiech), varenie, i keď to znie čudne, a aj moja súčasná práca. To, že môžem robiť niečo, pri čom sa v podstate bavím, je strašná výhra. Tobôž, keď mám voľnú pracovnú dobu, nikto mi neurčuje pracovný kolektív a stretávam sa iba s tými, s ktorými sám chcem. Ozaj, je chodenie na pivo koníčkom? Pozdravujem Borisa Burgera, s ním sa nielen dobre popíja, ale aj debatuje. (smiech)
Aký je tvoj hudobný vkus? Akú hudbu počúvaš najradšej a akú zasa vôbec nemusíš?
V zásade mi neprekáža žiadna hudba, nech si každý počúva čo chce, ja osobne sa vyhýbam umeline typu rap, house, techno, dancefloor a podobne. Milujem proste živú rockovú muziku, z nej ťažko vybrať pár interpretov. Spomeniem skôr niečo jemnejšie a menej známe, trebárs Olivera Dragojeviča a nášho Petra Slivku. Ten chalan, to je gól, na jeho album som kedysi natrafil v obchode úplnou náhodou a je to skvelé. Textovo i hudobne.
Čo Karol Sudor a knihy, akú literatúru najradšej čítaš ?
Toľko priestoru nemáš, aby som vymenoval všetko, takže spomeniem len pár autorov – v beletrii u mňa jednoznačne vedie Zdena Frýbová, čo je staršia pani, Češka, ktorá má skvelú nadáciu na záchranu týraných a túlavých psíkov. Od tej mám množstvo kníh, jednu lepšiu ako druhú, nedávno som dostal k meninám jej najnovšie dielo a ako obvykle, váľam sa pri ňom od smiechu po zemi. Výborný je Milan Kundera, mám rád analytické knižky Mariána Leška, najnovšie „študujem“ poviedky Ruda Slobodu. Často si tiež kupujem akési „knihy rozhovorov“, respektíve „životopisné“ diela, tých mám desiatky – Iva Bittová, Emília Vášáryová, Jiří Kodet, Dežo Ursiny, Jaro Filip, Lasica so Satinským, Lucie Bílá, knihy o
životoch Churchilla či Albrightovej a podobne. Keďže už dlho nemám a ani nechcem televízor, na čítanie mám dosť času. Horšie je to s priestorom, knihy sa mi povaľujú po celom byte, v krabiciach, na zemi., ako u správneho bordelára. Mal by som dokúpiť police. (smiech)
No a na záver máš nejaký odkaz pre mojich čitateľov ?
No, to bude ťažké, lebo ich osobne nepoznám a na globálne odkazy ľudstvu nemám nárok. Nech žijú tak, aby boli spokojní a ty nech ich máš čo najviac.
Ďakujem za rozhovor
Vážený pán Karol Sudor,
dovoľte mi obrátiť sa ná Vás ako kompetentnú osobu z prostredia denníka SME, prednostne
jej elektronickej verzie SME.SK.
K Vášmu článku „Výsluch Tomáša Bellu – diskusná relácia o blogoch“ mám pripomienku, ktorú môžete chápať ako sťažnosť na neidentifikovateľnú osobu.
Od marca 2007 som – v jednostrannom – pisomnom styku s aktermi „bella“, „hosalova“, „info“ – predstavujúce adresátov v blogovacom systéme. Žiadal som ich nespočetne krát do dnešného
dňa, o zavedenie medzi blogerov, a keby moje blogy boli tak či onak nezaujímavé – aspoň som žiadal zfunkčniť stav mojho blogu do takej podoby, ako asi funguje u každého iného: že môže posielať komentáre ku článkom iných, dostávať odpovede – proste – komunikovať.
Z môjho blogu takéto úkony nie sú možné. Považujem to za nedostatok a hrubé a dlhodobé narušené kódexu blogera. Kódex nespomína, že individuá na základe výberu „niekoho“ budú podliehať sociálnej a komunikačnej exklúzií, nech nepoužijem ešte primeranejšie slovo – exkomunikácií !
Uvedené berte prosím na vedomie.
Nesúhlasím so súčasným stavom. A protestujem voči nemu čo (aj) Vám aj dávam týmto písomne na javo.
Aktéri činu, ktorí vystupovali ako príjemcovia mojich správ poslaných z rozhrania blogu (slušných žiadosti v obdobnom duchu ako tento mail), v priebehu tri-štrvrte roka vôbec nereagovali ! Aj božská trpezlivosť má raz len svoje medze niekde.
Usudzujem, že asi tam u vás nejaký „podarený IT-čkár“ kumštuje, čachruje, manipuluje so systémom tak, aby dochádzalo k psychologickej ujme vytypovaných osôb. Tieto sú diabolsky vykonávané tak, že nezanechávajú stopy a sú ťažko právne dokázateľné.
Váš dialóg na spôsob rozjímania nad príčinami zaradenia či nezareadenia do diskusií, je len olej na oheň. Nič nevysvetľuje, o mojom prípade sa nezmieňuje. Váš brutálny atak nie je ničím iným, len ďalšou kvapku do jedu otrávených útokov smerovaných voči mojej osobe, ktoré sa istý čas, vyskytujú. Spolupôsobí s ďalšími
súčiniteľmi (o ktorých možno aj naozaj neviete).
Nežiadal som vás o žiadne mimoriadne extra služby, len o štandardnú funkčnosť ako u iných. Váš systém zlyhal.
Šípim za tým zlý úmysel, už sa tým ani netajím.
Sudor je celkom dobry, akurat na moj vkus su niekedy tie rozhovory az prilis konfrontacne…akoze poskakuje okolo toho cloveka a utoci na vsetky citlive miesta, aby nieco nove „vytiahol“. Viac by som uvital take empatickejsie rozhovory, kedy by sa ten clovek dokazal tak sam od seba viac otvorit. Nuz ale kto tu vie robit rozhovory?
No, ak nebudem mat cez prazdniny co robit, tak dojdem na to prepisovanie… Chodenie na pivo tiez patri medzi moje konicky… :-DD
Neviem, ci je K. Sudor prototyp moralneho cloveka, ako sa nam snazi nahovori Boris Paris Burger. Mam skusenost, ze on totiz veci ako moralka, tradicie ci religiozita velmi neuznava. Je to socialisticky liberal. Kamos M. Havrana mladsieho. A nema rad nazory ludi, ktori sa mu neboja oponovat. Cize je pseudoliberal. Je adminom na SME.sk a maze prispevky, ktore sa mu zachce. Naopak, ktore prispevky chce nechat, hoci porusuju pravidla slusnosti, nechava zverejnene.
Ale v istom uhle pohladu ho vnimam pozitivne. Klobuk dole hlavne pred jeho aktivitou.
„iným štýlom ako v novinách, ktoré sú obmedzované dĺžkou textu a viazané istými pravidlami. Internet toto obmedzenie nepozná“
Práve toto mi na Sudorových rozhovoroch tak vadí – nedodržiavanie (alebo neznalosť) žurnalistických pravidiel. Ešte nikdy sa mi nepodarilo takýto rozhovor prečítať naraz celý. Umenie žurnalistu je v tom, že dokáže čitateľovi podať podstatné informácie z rozhovoru v skrátenej verzii, pričom ale nič z neho nechýba.
To s tým prepisovaním myslí vážne?:-)
No, s Tebou sa rozprava velmi dobre, Karol, pretoze Ty si zivy pramen veselosti a aktivnosti. A, to Ti asi este „nikto“ nepovedal :), si mravnym clovekom. Takeho Ta poznam. Pomahas vlastnou silou druhym.