Ako isto viete, v posledných dňoch sa toho na mojom blogu vela nedialo. Ba priam dialo sa toho pramálo. A prečo vlastne, nuž posledných 10 dní som sa totiž nachádzal v Anglicku, kde som sa dostal  ja s Petrom Lachkým, ktorého twitteristi poznajú skôr pod nickom Petiar. Išli sme tam na pozvanie nášho kamaráta Martina, jeho ženy Henriety a detí Martinky a Dominika. Mimochodom Martin spolu s  Dominikom stoja za celkom zaujímavým projektom Birthdaycalculators, kde si môžete vypočítať rôzne záležitosti okolo vášho veku a narodenín, a takzvaných polovičných narodenín, ktoré sa v Angliku celkom oslavujú.

Čo sa celých desať dní dialo ste mohli viac menej sledovať formou  mojich statusov, či tweetov, ale tak či onak pre úplnosť zhrniem. Pricestovali sme spoločne s Petiarom v piatok.  V sobotu sme to však vzali pekne z ostra. Vybrali sme sa totiž hneď do Londýna, kde som absolvoval London Eye, a povinnú jazdu každého geeka miestny Apple store. V nedeľu sme si strihli celá partia menší výlet do Windsoru a Readingu.

Následne sme v týždni teraz presne neviem či to bolo v pondelok alebo v urtorok absolvovali výlet k nádherným vodopádom Virginia Waters. A nezastavil som sa veru a šiel som na plno ďalej . V stredu sme sa vybrali na výlet do ZOO V Chesingtone, o ktorej som písal už  v samostatnom článku. Koncom týždnňa sa však stalo niečo čo som nečakal. Buď som to prehnal s chodením, a telo vyhlásilo generálnu stávku, alebo som sa predošlý večer len prejedol, ale následky a noc bola celkom zaujímavá, a veru neprajem to zažiť nikomu. :).

Tento víkend sme sa v sobotu znova vybrali do Londýna. Rozhodli sme sa totiž navštívit Museum of Science, a bolo sa veru na čo pozerať. Pred Muzeom sme však znova navštívili Apple store, keďže som kamarátovi sľúbil priviesť jednu tech hračku, ktorú u nás nedostať. Ak hádate že ide o Nike FuelBand hádate správne. Článok o ňom prinesiem čoskoro.

Inak som veľmi rád, že som nebol ubytovaný niekde v Londýne v nejakom hoteli, ale priamo v rodine. Získate tak totiž úplne iný pohľad na veľa vecí v UK, keďže priamo zažívate tie veci. Mymochodom po tomto pobyte už ani Londýnske metro pre mňa nie je taký strašiak ako doteraz.

Ozaj mám pre vás aj dve také technické zaujímavosti, ktoré by som si ako turista možno ani nevšimol. Vedeli ste napríklad, že v UK nenájdete popri ceste žiadne billboardy  ? Veru je to tak. Tu sú billborady pri ceste prísne zakázané. A ďaľšia vec. Všimli ste si, že vlaky v UK nemajú ony klasické zberače ? Pýtate sa prečo ? Nuž je to preto, že napájanie je vedené podbne ako v metre, teda po koľajnici. Adekvátne k tomu sú zabezpečené aj trate, a logicky tu tak nájdete minimum priecestí.

Poviete si že si všímam hovadinky. Ale viete, keby som bol štandardný turista zavretý v hoteli, možno si to nikdy ani nevšimnem. Ale vďaka týmto desiatim dňom som sa o anglicku naučil celkom dosť, za čo Martinovi, jeho žene a deťom ďakujem. Bolo s vami super ľudkovia. Dúfam že sa čoskoro stretneme napríklad aj na slovensku.

P.S. Tento post vznikol v letištnej hale letiska Luton, počas nočného čakania na odlet domov…