Camping Bojnice: Deň druhý

Tak tak dnes je už druhý den čo dovolenkujem v kempingu v Bojnicach. A už takto o týždeň sa tu uskutoční naša pravidelná ineťácka akcia.  A ako bolo dnes ? Počasie bolo celkom príjemné a horúce, a tak som sa rozhodol, že sa vyberiem na prechádzku len toť kúsok po salaš. Lenže salaš bol v rekonštrukcii a tak som si to v domnení že to nie je ďaleko, natiahol po asfaltke až dole do Bojníc.

Prešiel som pešo po strmom klesaní a serpentínach temer 3Km. Keď osm si uvedomil, že to budem musieť pravdepodobne vyšliapať aj hore zalial ma studený pot. Povedal som si to teda nie lebo by som asi neprežil a zavolal som za 3€ na pomoc miestnu taxi službu.

Viem je to hanba ale čo už, športovec nie som a ani nikdy nebudem.  Dnes som si povedal, že budem hore celú noc a vlastne splním svoju úlohu strážcu kempu. A tak sedíme na vrátnici kecáme a strážime.  Nuž a aby ste mali predstavu o mojej trase popri ceste, ktorá bola miestami dosť dobrodružná, prikladám záznam s aplikácie Sports Tracker.

Adrenalínová cesta do Bojníc

Pýtate sa prečo taký nadpis? Z jednoduchého dôvodu. Dnešná cesta do Bojníc bola totiž jemne povedané taký malý adrenalínový šport. No ale poďme pekne po po poriadku.

Celý deň blbec začal už ráno na Nivách kde som si oblial kraťase minerálkou. Nevadí tie uschnú cestou a nik si hádam nič nevšimne. Show pokračovala v autobuse samotnom. Všetci sme si posadali, keď tu zrazu sa odmietali zatvoriť stredné dvere. Šoféri skúšali všetky známe triky aby dvere presvedčili. Napokon sme však museli prestúpiť do iného stroja. To ešte tak nevadilo, keďže sa to stalo na Nivách a bolo do čoho prestúpiť. Horšie by bolo, keby sa to stalo na niektorej zo zastávok.

Avšak ako sa vraví show must go on. A tak sa pred Sencom znova zadarilo.Šofér spravil pravdepodobne ostrejší manévere v zákrute než bolo zdravé. Na čo s priestoru nad sedačkami vyletel celkom ťažký kufrík a trafil starkého oproti na sedačke tak, že trafil ruku a nohu nešťastného cestujúceho.

Starký samozrejme začal robiť paniku a  požadoval privolanie lekára aby ho ošetrili. Avšak bol podľa mňa viac vyplašený ako ranený a nič mu nebolo. Avšak jedna hrubokrká horúca hlava sa našla a chvíľu som sa bál že sa pustí do nešťastníka šoféra. Autobus sa samozrejme rozdelil na dva tábori za starkého  a proti nemu.

V  tej chvíli som mal dojem, že som asi najpokojnejší cestujúci z celého autobusu, keďže som si ďalej totálne flegmaticky prezeral internet a očkom sledoval dianie v kabíne.

Poviem vám, že šofér musel byť rád keď dotknutý starký v Topoľčanoch vystúpil. A ja som si len tak v duchu pomyslel, že teraz by už ku kompletke stačilo aby nám odpadlo koleso.

Veru do Bojníc cestujem roky, ale tak adrenalínovú jazdu s takou skladbou nervných cestujúcich som dlho nezažil. A pevne verím, že už ani dlho nezažijem, a šoférovi ďakujem, že sme to celkom ustáli.

Bojnice začali už dnes vo štvrtok sa presúvam do kempu

Ak stíhate tento post čítať ešte dnes teda v stredu, tak sa práve nachádzam u spolužiaja v Liešťanoch neďaleko Bojníc. Deň som strávil veľmi príjemne. Ak odpočítame cestovanie, ale aj to sa dalo vďaka WiFi a notebooku celkom prežiť. Prišiel som k spolužiakovi kde sme chvíľu kecali ja jeho žena a aj deti. Potom sme sa snažili rozbehať WiFi sieť, čo sa napokon vďaka pomoci kamarátov s Kinetu aj podarilo a tak má spolužiak po baraku parádnu WiFi. Zajtra alebo teda dnes. podľa toho kedy čítate tento príspevok, sa už budem nachádzať v kempe v Bojniciach, v úlohe strážcu kempu. Mám rád prázdny kemp, keď tam nie je ani nohy, len ja a príroda. Má to dačo do seba. Je to mierne strašidelné ale celkom príjemné. Nuž a v piatok už to celé vypukne. Teším sa na vás Ineťáci.

Kúpele Bojnice prvý dojem

Tak dnes mám za sebou prvú dávku procedúr. Zisťujem jednu celkom príjemnú vec. A to, že časovanie procedúr, sa tu neberie až tak extra prísne ako v Trenčianskych Tepliciach či Piešťanoch. Prosto zoberú vás, aj keď nie ste priamo na rade a majú zrovna voľné. Ako technicky založeného človeka, ma príjemne prekvapil vstup k procedúram v dome Mier. Ten je riešený pomocou čipového náramku. Náramok vám odovzdá človiečik na recepcii, kde doň naprogramuje na akú procedúru a na ako dlho idete. Následne si otvoríte čipom turniket. Dávajte len pozor aby vás turniket neudrel, keďže sa otáča relatívne svižným tempom. Prídete napríklad na masáž. Masér najprv zoberie čip, ten označí v mini počítači na stene, že ste dorazili. Po dokončení procedúry človiečik na recepcii odblokuje čip a pustí vás von. Sranda nastáva pri zelenom bazéne. Ten som síce ešte neabsolvoval ale videl som ako to funguje. Ak totiž čipom neodomknete skrinku s vecami, alebo ju nejakou náhodou pribuchnete, tak vás čip nepustí von a musíte sa pekne krásne vrátiť a skrinku otvoriť. Potom môžete opustiť priestor´. Celkom prepracovaný systém čo poviete ? V Jánovom bazéne to až takto nefunguje. tam vám dajú kľúčik. Ale konečne je aspoň na náramku. Totiž v Piešťanoch sa mi podarilo, že som kľúčik podvedome vložil do vačku plaviek a temer odplával na dno bazéna. Našťastie som si vtedy svoj omyl skoro uvedomil. Takže v tomto prístupe k vstupom na procedúry Bojnice jednoznačne technologicky vedú. A čo plánujem ďalej ? Nuž dnes sa mám čo nevidieť stretnúť s našimi kamarátmi s kempu, a pravdepodobne zbehneme aj do kempingu pozrieť. A zajtra ? Nuž to sa ešte uvidí…

Tak už som v Bojniciach už zajtra to vypukne

Veru veru. Ako som na Twitteri a Facebooku sľuboval, hlásim sa vám z Bojníc. Presnejšie, z Autokempingu Bojnice. Počasie je tu naozaj ukážkové,  a príroda, no čo vám budem hovoriť, to proste treba zažiť. Ostatný účastníci našej Ineťáckej akcie sa dostavia v priebehu zajtrajšieho dňa. Vrelo očakávaná je Bansko Bystrická delegácia. Tak isto sú očakávaný Irisofťáci. Takže o zábavu núdza veru nebude. Celé toto naše mechehe potrvá až do Nedele. Bude tu diskotéka  a podľa zákulisných informácií sa bude pripravovať aj gulášik. Takže naozaj sa máte na čo tešiť.