Dom na koelsách vyrobený zo školského autobusu

Dnes tu mám pre vás celkom zaujímavú novinku. Nie je ani tak z oblasti IT ako ste u mňa zviknutý, ale skôr z oblasti dizajnu a architektúry.

Študenta architektúry Hanka Butittu totiž už nebavilo robiť záverečné semestrálne práce tradičným spôsobom, a tak sa rozhodol pre taký menší experiment.

Odkúpil starý klasický americký školský autobus, ktorý je dostatočne dlhý na to, aby z neho mohol vytvoriť celkom zaujímavý pojazdný domov.

Tento dom na kolesách teraz prechádza praktickou skúškou použiteľnosti, a Hank na ňom cestuje okolo USA, po rôznych národných parkoch a mestách. No čo poviete, páčil by sa vám takýto pojazdný dom na kolesách?

Zdroj: Twistedsifter.com

Adrenalínová cesta do Bojníc

Pýtate sa prečo taký nadpis? Z jednoduchého dôvodu. Dnešná cesta do Bojníc bola totiž jemne povedané taký malý adrenalínový šport. No ale poďme pekne po po poriadku.

Celý deň blbec začal už ráno na Nivách kde som si oblial kraťase minerálkou. Nevadí tie uschnú cestou a nik si hádam nič nevšimne. Show pokračovala v autobuse samotnom. Všetci sme si posadali, keď tu zrazu sa odmietali zatvoriť stredné dvere. Šoféri skúšali všetky známe triky aby dvere presvedčili. Napokon sme však museli prestúpiť do iného stroja. To ešte tak nevadilo, keďže sa to stalo na Nivách a bolo do čoho prestúpiť. Horšie by bolo, keby sa to stalo na niektorej zo zastávok.

Avšak ako sa vraví show must go on. A tak sa pred Sencom znova zadarilo.Šofér spravil pravdepodobne ostrejší manévere v zákrute než bolo zdravé. Na čo s priestoru nad sedačkami vyletel celkom ťažký kufrík a trafil starkého oproti na sedačke tak, že trafil ruku a nohu nešťastného cestujúceho.

Starký samozrejme začal robiť paniku a  požadoval privolanie lekára aby ho ošetrili. Avšak bol podľa mňa viac vyplašený ako ranený a nič mu nebolo. Avšak jedna hrubokrká horúca hlava sa našla a chvíľu som sa bál že sa pustí do nešťastníka šoféra. Autobus sa samozrejme rozdelil na dva tábori za starkého  a proti nemu.

V  tej chvíli som mal dojem, že som asi najpokojnejší cestujúci z celého autobusu, keďže som si ďalej totálne flegmaticky prezeral internet a očkom sledoval dianie v kabíne.

Poviem vám, že šofér musel byť rád keď dotknutý starký v Topoľčanoch vystúpil. A ja som si len tak v duchu pomyslel, že teraz by už ku kompletke stačilo aby nám odpadlo koleso.

Veru do Bojníc cestujem roky, ale tak adrenalínovú jazdu s takou skladbou nervných cestujúcich som dlho nezažil. A pevne verím, že už ani dlho nezažijem, a šoférovi ďakujem, že sme to celkom ustáli.

Autobus idúci nad cestou

Šialený nadpis ? A viete že ani nie ? istá Čínska spoločnosť sa totiž rozhodla verejnosti predstaviť unikátny koncept autobusov. Tie nebudú jazdiť normálne po ceste, ale budú tak veľké, aby sa pod ne zmestila zvyšná osobná doprava na vozovke. Jediný kto bude musieť tento futuristický autobus budúcnosti obísť sú nákladné autá. Avšak budúcnosť to rozhodne až tak ďaleká nebude. Prvý stroj by sa totiž podľa smelých plánov mal dostať do prevádzky už koncom tohto roka. Nuž celkom sa mi tento nápad ako sa zbaviť preplnených ciest páči, čo vy na to ?

 

China-to-build-hug-buses-that-cars-can-drive

 

Video je bohužiaľ v čínštine ale na utvorenie základnej predstavy o projekte to hádam bude stačiť.

 

Zdroj: Likecool

BarCamp Žilina už v sobotu a ako sa tam dopravím

Už túto sobotu sa v Žiline uskutoční  naša obľúbená ajťácka akcia BarCamp. Celkom sa na Žilinu teším, keďže som na prvom Žilinskom BarCampe chýbal. Ako spôsob dopravy som zvolil vlak. Konkrétne rýchlik Čingov, odchod z Bratislavy o 7:57. Teda ak pôjdete týmto vlakom, tak sa pristavte, môžeme pokecať. Inak pôvodne nás malo ísť akosi viac ajťákov jedným vlakom, ale tak to vyzerá, že sa nám to pravdepodobne scvrklo na duo však @tiso. Tak ale hádam ostatný naskočia po ceste, alebo sa možno stane zázrak, a pôjde nás viac než dvaja. Zaujímavejšia bude ale cesta nazad. Možno nakoniec busom neviem. Chalani veď poraďte ako sa dá tak neskoro po akcii dostať najlepšie domov do BA.

Jedna dopravná story alebo pancierový autobus

Dnes sme s kamošom cestovali z mesta autobusom, a spomínal som mu aj jednu celkom kurióznu dopravnú nehodu, ktorej som bol v dávnych rokoch 90tych súčasťou. Bolo to ešte v období, keď naše cesty križovali dosť nezničiteľné autobusy, značky Ikarus. Išiel som takto raz autobusom do mesta do školy, presne v takomto nezničiteľnom Ikaruse. Prečo nezničiteľnom ? Hneď poviem. Za Lamačom na výjazde na diaľnicu totiž došlo  k onej nehode, náš Ikarus, versus malý Renault. Ikarus šiel už pomaly na diaľnicu, keď tu sa ozvala strašná rana, a celým busom jemne myklo. No vedel som, že je zle, a že sme asi docestovali a bude sa na kopci vystupovať. Aký však bol údiv môj, ale aj ostatných cestujúcich, keď sa povedľa nás objavil slušne zrolovaný Renaultík. Ten predok sa už na auto ani nepodobal. Ale div sa svete bol celkom pojazdný. Vodič len zamával rezignovane šoférovi autobusu, reku nech nič nerieši, že on už dajako dôjde a nech pokračujeme v ceste. Samozrejme v autobuse sa ozvali aj jemné posmešky, a pobavený smiech podaktorých cestujúcich. Chvalabohu to  bolo celkom na mieste, keďže sa nikomu nič vážne nestalo, až na to, že majitel Renaultíku mal pravdepodobne dosť blbý deň, keďže musel vybavovať servis svojho približovadla. Večná škoda, že vtedy neexistoval Twitter, alebo Facebook. Mali by ste to aj s fotodokumentáciou. Odvtedy si myslím, že Ikarus bol celkom pancierovým autobusom.