Uf f konečne som doma. Prečo konečne? Nuž celé doobedie som strávil u lekára v čakárni. Ah jaj. Poviem vám nie je to med lízať. Hlavne pre človeka čo je zvyknutý byť hore do tretej a sem tam si poslať do dvanástej :D. Potom je vstávanie o 6:45 celkom šoková terapia. Ale dalo sa to zvládať. Než sme prišli na rad aj som si pol hodinku na stoličke zdriemol 😀 Ale poviem vám človek inak vníma čas keď len sedí a čaká kedy už chvalabohu dojde na rad, ako keď už je v ordinácii a chvalabohu sa niečo deje. V ordinácii vám ani nepríde, že sa s vami doktor baví pol hodinu. Schválne nad tým niekedy zauvažujte keď budete u lekára.