Ako bolo na WebExpo Nedeľa

Psledný deň na WebExpo sa niesol v znamení dvoch posledných prednášok, a menšieho tripu po matičke Prahe. Ale poďme po poriadku. Prvá prednáška bola o veci ktorú ako blogger používam denne, a to o Twitteri. Avšak z druhej strany. A to s pohľadu dataminingu. Teda čo všetko sa dá o Vás s Tweetov zistiiť. Tak sme sa napríklad dozvedeli, že česká Twitter komunita, má len nejakých 10 000 používateľov. A že napríklad v takej Austrálii či kde to bolo bol medziročný nárast dosť poriadny z 10 na 800 000 užívateľov na rok. Čo je povedzme si dosť riadny skok. Inak prednášajúci mal na plátne zapnutú službu Monitter, za pomoci ktorej môžte monitorovať, čo sa deje na WebExpo. A tak na moje a Alianove prekvpaenie, svietili na obrazovke aj naše Tweety.  Inak celkom divný pocit vidieť svojho avatara na veľkom plátne v prednáškovej sále.. Ďalšia a posledná prednáška sa týkala vývoja pre platformu Android. Nuž priznám sa, že tu som sa asi trocha žánrovo sekol a mal som ostať na Startup meetingu. Potom nasledoval obed, a pobral som sa do centra mesta.

DSC_0002

Môj Tweet hneď hore

Takže po poludní som sa presunul do centra mesta a dal som si taký menši trocha nečakaný okruh. Pôvodne som chcel vystúpiť pri soche svätého Václava. Ale nejako sa mi podarilo vystúpiť na dolnom konci námestia na stanici Mústek. To je tak keď presne neviete kde vás ktorá stanica vyhodí. Nevadí veď som na výlete. Tak som si to k Václavovi pekne krásne odkráčal. No a keďže som zháňal aj nejaké tie suveníry, Tak som šiel pešo až k Orloju na Staroměstské námestie. Pražáci nezabite ma ak sa seknem niekde v geografických názvoch. Tam som si dal kafe. Trocha oddýchol trocha nafotil. Foto budú aj na Facebooku. Nuž a pomaly som sa vydal domov. lebo sazačínalo zvečerievať, a strašne nerád by som po tme blúdil po Prahe. Samozrejme nakúpil som aj nejaké tie suveníry. Cesta domov však aj tak neprebehla úplne hladko. Možno to spôsobila únava, možno tma a aj neznalosť prostredia. Isté je, že som dajako spanikáril, a z  autobusu 147 som vyskočil akosi predčasne niekde na Kamíckej. No fasa hovorím si, nikde nikto tma a ja netuším kde v prdeli som. Jediný živý tvor na okolo bol asi 12 ročný chalanisko a to bola verte či nie moja záchrana. Inak tu sa mi potvrdilo že české deti nevedia slovensky. Mladý na mňa vysypal že ovláda češtinu, angličtinu a francúzštinu, čo som síce trocha pozeral, ale hovorím si ok prečo nie, a tak som prepol do češtiny. Chalanisko bol tak dobrá duša, že ma nielen doviedol na správnu zastávku, ešte dokonca zistil aj čas kedy mi to ide, a navyše sa busom zviezol a ukázal kde mám vystúpiť. Neviem možno náhodou išiel tým istým smerom, ale aj tak to bolo celkom milé. Tak som sa mu pri vystupovaní poďakoval. Síce mi hneď z úvodu tykal. Čo mne osobne nejako problém nerobí. Ale garantujem Vám že byť v mojej situácii, že vystúpite nevedno, kde tiež je vám lautr jedno či vám ten špunt tyká alebo vyká. Len  nech ste preboha správne nasmerovaný.  No a malý bonus ? Len čo ma mladý správne nasmeroval na bus 107 smer Zemědelská tak sa na tej mojej zastávke zjavil nevedno odkiaľ aj bus 147. Takže ako vidno, asi som spanikáril a predčasne vystúpil. 😀 Takže asi takáto bola Nedeľa v Prahe. Celkom veľa a chvalabohu pozitívnych zážitkov. A len tak na okraj.  Ak nie ste blbec v Prahe sa nestratíte tak zorganizovanú MHD som dlho nevidel.