Dnes Vám rozpoviem jeden príbeh, ktorý sa stal ešte za môjho ranného detstva. Túto príhodu dlhujem jednému môjmu dobrému kamarátovi, ale rozhodol somsa, že by bola škoda nepodeliť sa o tento príbeh aj s Vami. Takže. Bolo to v dobách ke´d som mal asi tak 12 možno 13 rokov. To si už presne nepamätám. A odohralo sa to vo Vysokých Tatrách na jednej dovolenke. Chodievali sme totiž na dovolenku k jednej panej ktorá prenajímala časť domu na Tatranských Zruboch, kde bola kedysi aj vojenská ozdravovňa. Mama rada chodievala do lesa a sem tam sa zbierali aj nejaké tie hríby. No a na jednej vychádzke sa stalo to čo sa s stať nemalo..
Aby ste rozumeli. V lese sme totiž chodili vždy po jednu čistinu kde sme sa orientovali podľa lapaču hmyzu. Všetko by bolo ok, pretože najlepší orientačný zmysel mala zo všetkých nás naša mama, a nikdy sa nestalo, že by sme nejako v lese poblúdili alebo tak. Lenže v ten deň bolo všetko inak. Prišli sme do lesa zišli kus od Zrubov, a v tom moja ešte krpatá sestra začala mrnčať, že ona chce ísť nazad a tak dˇalej. Vtedy možno rodičia spravili celkom zásadné a dosť mylné rozhodnutie. A to nechať nás chlapov v lese samotných a ženská časť rodiny sa pobrala nazad. Toto bol povedané dnešnou rečou mega fail. Ja s ocom sme totiž mali absolútne nulový orientačný zmysel, a presne tak to aj dopadlo.
Síce sme šli do lesa, to áno. Ale úplne zlým smerom a prosto bolo to celé zle. Dostali sme sa síce na čistinku o ktorej sme si mysleli, že je správna. Lenže miesto jediného lapača hmyzu tam tých lapačov bolo odrazu ale osem. A tak sme začali uvažovať, ktorým smerom sa máme vlastne do kelu vybrať. Samozrejme. Chlapská logika nelogika zavelila úplne opačný smer. A tak sme sa po riadne dlhej a pre mňa ako malého krpca dosť namáhavej túre ocitli miesto v Tatranských Zruboch až toť v Dolnom Smokovci. A to sa začalo ešte pre istotu riadne zmrákať. Potom nasledoval pochod do Starého Smokovca a nasadnutie na najbližšiu električku smer Tatranské Zruby. V tej chvíli nás už hľadala mama aj s dotyčnou paňou u ktorej sme bývali, a mám dojem, že vtedy nebolo veľmi daleko od toho, aby nás začali hľadať policajti. Teda pardon vtedy ešte VB. Všetko našťastie dobre dopadlo. Otec mal síce zvyšok dovolenky jemne tichú domácnosť a ja som druhý deň viac či menej preležal v posteli. Ale chvalabohu sme prišli zdravý a nikomu sa nič nestalo. A čo Vy, máte podobnú horskú príhodu ?
Link na mapu
