Dnes sme si to zo setrou šinuli pekne zo Smrdákov, kam sme boli odprevadiť na liečenie mamu, reku nech si oddýchne. Cestou nazad nám však pár ráz stáli doslova vlasy dupkom. Obzvlášť z dvoch situácií. Pri prvej sa na nás z jasnej vedľajšej cesty vyrútil kamión aj z návesom. A vôbec ho netrápilo že sme na hlavnej a frčal si to ako majster sveta, zrejme mal pocit, že má s pozície silnejšieho prosto prednosť všade, a osobáky sa aj zahrabať môžu. Oveľa nebezpečnejšia bola však situácia číslo dva. A znovu hral hlavnú úlohu nákladiak. Predbiehať na zákrute a vo veľkej rýchlosti, to chce dve veci. Aby sedel za volantom absolútny s prepáčením debil, alebo riadnu drzosť. V tomto prípade sme však obaja mali pocit, že to bola kombinácia oboch vyššie spomenutých vlastností. Ešte pár centi a veru neviem neviem, či teraz píšem pre vás tento post. Veru niektorý šoféri jazdia ako….. A dosaďte si za tri bodky ľubovoľný výraz. 😀