Koniec môjho pobytu v Bojniciach sa pomaly ale isto blíži, a tak je na čase zhodnotiť, aké sú kúpele v Bojniciach. Čo to som už priebežne reportoval, avšak malé zhrnutie dojmov nezaškodí, takže poďme sa na to spoločne mrknúť.

Prostredie

K prostrediu v Bojniciach a v kúpeľoch samotných nemám čo dodať. Prostredie ako také ma jednoducho dostalo. A nejedná sa len o krásne liečebné domy ako Mier, či Lysec, ale aj o celkovú úpravu kúpeľov. Dovolím si tvrdiť, že toľko zelene na meter štvorcový nenájdete ani v Piešťanoch, či Trenčianskych Tepliciach. Park v Bojnických kúpeľoch je jednoducho luxusný. A čo je podstatní, je vidno, že sa o zeleň v kúpeľoch nonstop niekto stará. Každý deň  tu totiž vidno chlapov s kosačkami ako upravujú trávnik, či ženy ako zalievajú kvety na balkónoch. Prostredím ma Bojnice jednoducho dostali a zabodovali. Prostrediu teda dávam jednotku z hviezdičkou. To všetko podporuje nádherný výhľad na okolie.

Stravovanie

Stravovanie je tak isto dôležitou súčasťou k spokojnosti zákazníka.  Ako to tu teda funguje ? Keď nastúpite na pobyt, tak prvé dva dni v podstate dostanete to, čo kuchyňa navarí. Potom si však už objednávate až z myslím, že šiestich jedál, čo je celkom slušný počet, a zatiaľ najväčší výber, aký som v kúpeľoch zažil. Kuchár je evidentne celkom dobrý, ešte sa mi totiž nestalo, že by bolo jedlo pokazené. Naopak varia veľmi dobre achutne. Jediný problém je, že sa objednáva aj na dva dni dopredu, a tak vlastne po dvoch dňoch netušíte, čo ste si objednali. Pretože nik z nás nemá takú sloniu pamäť, aby mal šancu si to zapamätať.

Procedúry

K procedúram budem veľmi stručný. Je to v podstate klasická skladba kúpeľných procedúr. Od parafínových zábalov, cez masáže, rôzen bazény až po Bioolampy. Prosto taká kúpeľná klasika ako všade inde. Nič extra by som tu asi nenašiel.

Možnosti výletov

Možnosti výletov a rôznych vychádzok sú tu veru značné, a niekedy treba oželieť aj objednanú večeru, keďže by ste to jednoducho nemali šancu stihnúť. Napríklad taká Zoo, či zámok sú záležitosti na dlhší čas. A ak vyštartujete napríklad o druhej popoludní, tak nie je veľmi reálna šanca stihnúť večeru o pol šiestej, keďže sa v takej Zoo dá skysnúť na veľmi dlhý čas.

Doprava

S dopravou je to tu trocha zaujímavejšie. Autobus sa delí na MHD a medzimestský. Lístky na mestský autobus kupujete priamo u šoféra vo vozidle. Ono tu je to mysliteľnejšie, keďže tu nie je až tak veľa obyvateľov ako v Bratislave. Pripravte sa však aj na to že MHD tu nechodí každých 5 minút, ale skôr každú pol hodinu. Takže si buď počkáte, alebo sa prejdete. Auto je tu pre turistov rozhodne výhodou.

Záver

Čo dodať na záver ? Nuž s kúpeľmi v Bojniciach som nadmieru spokojný. Zatiaľ sú to tie najkrajšie kúpele v akých so bol. Prostredie jednoznačne vedie. Nuž a celkový dojem dokresľuje aj neďaleký rozprávkový Bojnický zámok. Takže ak sa chystáte niekam na dovolenku, nemusíte chodiť veľmi ďaleko. Také kúpele v Bojniciach sú fajn destinácia.

Dnes som si povedal, že sa vyberiem do Bojníc a potom do Prievidze na nákupy do TESCA. Tak ako som si to vymyslel, tak som aj  urobil. Do Bojníc som sa zviezol miestnou MHD. V Penzióne pod zámkom som do seba hodil kofolu a zmrzlinový pohár a išlo sa ďalej. Lenže cestou do TESCA som zistil, že to s tou MHD nie je také jednoduché ako v Bratislave. To bol môj prvý dnešný užitočný poznatok. A tak som sa vybral v tých super teplotách k Tescu pešo, a samozrejme bez akéhokoľvek pitia, veď na čo však. Na pol ceste som síce narazil na vytúženú zastávku. Ale to ma akosi ešte viac vyhecovalo, a moja hrdosť mi nedovolila to v pol ceste hanebne vzdať, a odviesť sa k cieľu autobusom. Povedal som si, že predsa nie som žiadna baba a odšlapal som si to poctivo až k Tescu. Tam som si v pohode nakúpil. A pobral som sa na zastávku, keďže som zhodnotil, že cestu do kopcov z nákupom by som už asi nepredýchal. Lenže čo čert nechcel tie Tesco tašky nie su dvakrát pevné, a jedna z nich sa rozpadla hneď po nastúpení do autobusu. Vystúpil som pred hotelom Damona Regia a smeroval som rovno na večeru. Ale musím povedať, že to stálo za to. Aspoň som sa nenudil. A ako ste dnešok prežili vy ?

Dne som  mal v Bojniciach relatívne pokojný deň.  Po do obeda absolvovaných procedúrach som akosi nevedel čo budem robiť, a tak som sa vybral na menší výlet do Prievidze. No a pri IT maniakovi ako som ja to nemohlo skončiť nikde inde ako v NAY elektro. Tam mi celkom padlo do oka zariadenie Logitech Alto, čo je vlastne  klávesnica s podstavcom na notebook, a treba povedať, že mi toto zariadenie veľmi vyhovuje. Chcel som pôvodne ísť ešte do centra Bojníc. Ale keďže je celkom horúce počasie, tak tento vý let odložím až na večer. Pravdepodobne skočím pozrieť našich starých známych do Bojnického kempu. No a čo sľúbená kuriozita ? Keď som šiel po poobedňajšej káve potreboval odskočiť zbehol som na WC a neprestal som sa smiať. Neviem či je personál taký vtipný , alebo zaúradoval nejaký recesita. Isté však je, že nad pisoárom sa skvela samolepka s textom, Je čas na Váš úsmev. Evidentne tu mal niekto veľký zmysel pre humor.

Dnes som si dal po poludní takú menšiu túru. Povedal som si, že keď už som tu, treba trocha preliezť aj okolité chodníčky. Za mojim Liečebným domom Lux som objavil cestu, ktorá ma doviedla do pekne strmého kopca k hotelu Damona Regia. Následne som sa vybral od hotela v pravo smerom na hlavnú cestu, kde som mal Bojnický zámok ako na dlani. Nuž a po chvíli som sa už nachádzal presne pod zámkom. Treba povedať, že priamo k parkoviskám pri zámku vedie chodník, takže sa nemusíte báť, že by ste šlapali po krajnici hlavnej cesty, a nedajbože by vás nejaká dobrá duša zramovala. Tí čo sledujú Twitter vedia, že som sa zastavil na kofole v Zámockej reštaurácii. Následne som zbehol okolo zámku do centra Bojníc. Tam som si dal prezieravo Brindzové pirohy, keďže som zistil, že nám na večeru budú servírovať akurát tak studenú misu. Cestou nazad som však už radšej použil MHD, akosi som si ani náhodou netrúfal vyšľapať tie kopce nazad do kúpeľov. Celkom sa čudujem, že som bez nejakých problémov zvládol cestu smerom tam. Prechádzka to bola naozaj fajnová, a niektoré fotky sú už priamo na Facebooku, keďže som ich postoval ešte počas cesty. Ďalších pár foto prípadne video by sa malo povaľovať tu niekde na okolo.

Tak myslím že je na čase trocha vám popísať procedúry, ktoré mi tu naordinovala lekárka, ktorá sem mimochodom každý týždeň dochádza z Bratislavy, čo jej vôbec nezávidím. Ale poďme k veci. Moje procedúry sú tento raz brané veľmi lite.  Takže, začneme klasickou vírivkou, následne sa presúvam do pridruženého bazéna, kde sa máčam asi 20 minút. Potom nasleduje Biolampa, ktorá nejako funguje aj keď netuším čo presne to žiarenie stvára. Ale hlavná vec že pomáha no nie ? Ďalej tu máme povinnú jazdu hádam všetkých kúpeľov. A to masáž a Parafango. Parafango sú vlastne akési horúce parafínové platne. Ešte ma čaká akási vaňa plné CO2 bubliniek. No a dnešný deň ma jemne povedané odrovnal cvičením vo vode. Najprv som sa usmieval, že ha ha veď to je lahoda. Naťahovať ruky a nohy. No problem. Lenže potom milá predcvičovateľka riadne pridala na tempe, a pokúšala sa prinútiť nás k rôznym poklusom vo vode a to som už fakt nerozchodil. Jedna vec je klusať na suchu. Ale keby išla s nami na férovku do vody, hneď by to bolo o inom. Vo vode je totiž niečo také dvakrát ťažšie. Takže momentálne som totálne vyšťavený, a keďže mám túto procedúru nepovinnú rozmýšľam že to vzdám. Predsa len ma lekárka dobre varovala, že to nemusím stíhať. Ale inak je to tu celkom fajn. zatiaľ Bojnice u mňa vedú, dokonca aj nad Piešťanmi. Inak trochu také malé P.S.  Momentálne sa tu cítim ako na fronte za druhej svetovej, keďže v Prievidzi sa na letisku konajú majstrovstvá vetro§ov, a lietadlá, ktoré ich rozťahujú majú letovú dráhu priamo nad mojim ubytovaním. Ale to nevadí. Aspoň sa tu človek nenudí.

Tak dnes mám za sebou prvú dávku procedúr. Zisťujem jednu celkom príjemnú vec. A to, že časovanie procedúr, sa tu neberie až tak extra prísne ako v Trenčianskych Tepliciach či Piešťanoch. Prosto zoberú vás, aj keď nie ste priamo na rade a majú zrovna voľné. Ako technicky založeného človeka, ma príjemne prekvapil vstup k procedúram v dome Mier. Ten je riešený pomocou čipového náramku. Náramok vám odovzdá človiečik na recepcii, kde doň naprogramuje na akú procedúru a na ako dlho idete. Následne si otvoríte čipom turniket. Dávajte len pozor aby vás turniket neudrel, keďže sa otáča relatívne svižným tempom. Prídete napríklad na masáž. Masér najprv zoberie čip, ten označí v mini počítači na stene, že ste dorazili. Po dokončení procedúry človiečik na recepcii odblokuje čip a pustí vás von. Sranda nastáva pri zelenom bazéne. Ten som síce ešte neabsolvoval ale videl som ako to funguje. Ak totiž čipom neodomknete skrinku s vecami, alebo ju nejakou náhodou pribuchnete, tak vás čip nepustí von a musíte sa pekne krásne vrátiť a skrinku otvoriť. Potom môžete opustiť priestor´. Celkom prepracovaný systém čo poviete ? V Jánovom bazéne to až takto nefunguje. tam vám dajú kľúčik. Ale konečne je aspoň na náramku. Totiž v Piešťanoch sa mi podarilo, že som kľúčik podvedome vložil do vačku plaviek a temer odplával na dno bazéna. Našťastie som si vtedy svoj omyl skoro uvedomil. Takže v tomto prístupe k vstupom na procedúry Bojnice jednoznačne technologicky vedú. A čo plánujem ďalej ? Nuž dnes sa mám čo nevidieť stretnúť s našimi kamarátmi s kempu, a pravdepodobne zbehneme aj do kempingu pozrieť. A zajtra ? Nuž to sa ešte uvidí…

Tak a som na mieste. Priznám sa. že som kúpeľmi príjemne prekvapený, a urobili na mňa veľmi dobrý dojem. Síce som ako tak stihol obed, a do jedálne som sa dostal na poslednú chvíľu, ale to nevadí. Prostredie je tu prosto nádherné. Napokon tak ako v celých Bojniciach. Len keď sa človek vozí autom, tak si ani neuvedomí, že tie kúpeľe sú trošička ďalej ako by človek čakal. Ale nevadí. A čo plánujem okrem liečenia sa ? Jednak by som rád skočil na letisko, kde prebiehajú MS v bezmotorovm lietaní, a veru na oblohe je celkom rušno. Možno pôjdem v niektorý deň len tak do Zoo. Ale prisaháám, že na vežu Bojnického hradu ma tak skoro niekto nedostane. Stačilo mi bohate na strašidlách, a už vtedy som si myslel, že to nepredýcham . Všetko dorazilo zistenie, že som vyšiel plus mínus 8 poschodí, ešte k tomu po točitých schodoch s fotoaparátom v ruke s tým pádom v strese nech ten foťák nepadne dole. Ale rozhodne sa tu nudiť nebudem. A ani vy neprídete o pravidelnú dávku postov a noviniek.

Tak veru. Zase ma na dva týždne nebude. Teda nebudem v Stupave a blízkom okolí. Povedal som si totiž, že je na čase zase vypadnúť z domu. A tak som si zarezervoval  pobyt v kúpeľoch v Bojniciach, konkrétne v hoteli Lux. Je to celkom sranda. Človek je v Bojniciach aj tri razy do roka ,ale ani za boha ho nenapadne, že aj v Bojniciach sú nejaké kúpele, a že by sa tam teoreticky mohol vypariť na letnú dovolenku. Ak teda budete niekto niekde na blízku, a budete sa chcieť stretnúť nie je problém. V termíne 05.07 – 17.07. 2010 by som sa mal v Bojniciach a priľahlom okolí nachádzať. Stačí ak sa ozvete na Twitteri, či Facebooku. Ale poviem pravdu, už sa celkom na tie dva týždne teším.

Keď  píšem tento post, tak práve sedím v autobuse cestou z Prievidze, publikovaný však bude, až po mojom príchode domov. Ale nie o tomto som chcel. V tomto poste som chcel tak trocha zhrnúť tohoročnú májovú akciu v našom kempe v Bojniciach. Áno dovolím si už pomaly povedať, že v našom, keďže Ineťáci do tohto kempu chodia už sedem rokov či koľko. No ale poďme si zhrnúť tohoročné dianie..

Ja som sa do kempingu presunul  tak ako minule už vo štvrtok. A poviem vám, že to bol veľmi dobrý nápad. Dokonale som totiž vypol a oddýchol som si v prírode. Síce som bol online aj tam. Ale aj tak to bol oddych na nezaplatenie. Pohoda kkľud, nikde ani živej duše. Prosto perfektný relax.

V piatok sa už pomaly ale isto začali schádzať prvý účastníci tohoročnej akcie. Medzi prvými sa zjavil Pepo Polakovič a spol. Nasledovala Nitrianska delegácia. Následne prišli aj chalani s Prahy. Tento prvý deň bol len taká rozbiehačka, ktorá však mala nádherný zlatý klinec, a to účasť na  Bojnickom festivale strašidiel, na ktorý dobiehali aj posledný účastníci akcie z Banskej Bystrice pod velením Miša Slančíka. Bojnické strašidlá naozaj nemali chybu. Jediné čo ma však skoro dorazilo bolo schodisko do hlavnej veže, na ktoré tak skoro pravdepodobne nezabudnem. Pretože som si dal menší výstup zhuba na šieste poschodie po zákerných točitých schodoch, a pomaly som sa začínal modliť aby sme sa vracali trochu prijateľnejšou cestou, čo sa napokon aj stalo.

Sobota bola tiež veľmi zaujímavým dňom. Všetko sa pre mňa začalo už skoro ráno, keďže som akosi skoro vstal,  narozdiel od niektorých, ktorým naštartovanie trvalo trošička dlhšie. Nebudem menovať oni vedia. Potom sa dopoludnie nieslo v mene súťaženia, kde som si strihol  aj rolu spolumoderátora súťaží. Po obede sa už len tak viac menej relaxovalo. Realizovala sa už nižšie v poste spomínaná tombola, v ktorej sa mi podarilo vyhrať jednak klávesnicu, ale aj webkameru. Tieto výhry som však podaroval, keďže akosi neviem, čo by som s  tým doma robil. Večer bol úspešne zavŕšený diskotékou.

Nuž a ako Nedeľa ?  Vstával som relatívne skoro, keďže som mal ešte v pláne zastaviť sa za spolužiakom do neďalekých Liešťan. Tam som dorazil niečo okolo deviatej, pol desiatej, ak ma pamäť neklame. Nuž a potom som sa večer o piatej vybral na autobus smer Bratislava. Spolužiakovi týmto ďakujem za odvoz na stanicu do Prievidze.

Takže ako zhodnotiť tohoročnú Májovú akciu v Bojniciach ? Jednoznačne pozitívne. Stretla sa znova stará dobrá partia ajťákov. Piatkové kultúrne vyžitie na strašidlách tiež nemalo chybu. A celkovo hodnotím túto akciu ako veľmi vydarenú. Tí čo neprišli, prišli o veľa. A dúfam, že v Auguste sa vidíme v plnej zostave. A nech nepočujem od nikoho, že nie ja nemôžem pre to a pre hento. Už teraz sa na vás teším.

Tak veru. Je to neskutočné. Ale podľa blogu Engadget tak isto rýchlo ako bol jailbrakenutý prvý iPad, tak je už jailbrakenutý aj nový iPad 3G. Ako vidno šikovným hackerom jailbrake nerobí vôbec žiaden problém. Inak keď sme už pri iPade. Videl som jeden tu na stretnutí v Bojniciach na živo, a treba povedať, že som si trocha poopravil môj názor na toto zariadenie. iPad je totiž neskutočne svižný. Nádherne sa na ňom čítajú knihy cez Apple iBooks, a vôbec celý koncept je celkom zaujímavý. Zarazilo ma len jedno. iPad nemá ukladací priestor. Teda má, ale podarilo sa mi uložiť len mp3 či jpg, Neviem možno som len niečo robil zle,ale opravte ma ak si myslím, že je ukladanie obmedzené len na isté typy súborov. Ale Apple sa fakt posnažil. Možno naozaj mohli pridať aspoň jeden USB port, aby si tam človek mohol prezerať vlastné fotografie. Ale inak je to celkom zaujímavé zariadenie.