Rozhovor s Twitteristkou: Dnes Saskia Repčíková @SaskiaRepcikova

Možno sa vám už mohlo zdať, že séria rozhovorov zo ženami  a dievčatami s Twitteru skončila, a že už som možno vyčerpal všetky Twitteristky. Ale ako sa hovorí, zdanie klame, a tak som tu dnes s ďaľším rozhovorom. Dnes sa vám v rozhovore predstaví Saskia Repčíkova, avšak dosť bolo rečí, želám vám príjemné čítanie.

 

Predstav sa naám trocha aj pre tých čitateľov  čo ťa nepoznajú prípadne nesledujú Twitter. Aké sú tvoje koníčky a záujmy. Prevádzkuješ vlastné internetové projekty, pripadne kde práve pracuješ ?

Na Twitteri mám vlastné meno Saskia Repčíková (SaskiaRepcikova), rovnaké ako na Facebooku. Od bežných užívateľov sociálnych sietí sa trochu líšim vekom aj záujmami, aspoň podľa Socialbakers.com J Mojím najväčším koníčkom je vzdelávanie  – to vlastné, ale aj druhých. Ale najviac sa venujem asi svojej rodine, dvom digital native dcéram a stále tomu jednému a istému manželovi. Moje projekty sú reálne, nie internetové – učím komunikáciu, marketing a podnikateľské zručnosti, vediem asociáciu súkromných škôl, zriaďujem maličkú umeleckú školu a robím si doktorát z pedagogiky. Nájdete ma na stránkach www.sukromneskoly.sk, www.proschola.eu a v nejakej triede, alebo učebni.

 

 

Ako si spomínaš na voje začiatky s počítačom a intenretom vôbec ?

 

Počítače som zažila ako stroje, ktoré zaberali celé miestnosti v Československej televízii v Bratislave v 80-tych rokoch. Od začiatku som k nim mala výborný vzťah, ako jedna z prvých som absolvovala školenia práce s počítačom, neustále som žiadala viac „strojového času“  a bola som šťastná, keď sme ručne vyrábané plány vysielania, kde bola popísaná každá sekunda týždenného vysielania na oboch programoch  začali robiť so šablónami na počítači. Na tú dobu to bol obrovský pokrok. Po „plachty“ – teda týždenné plány vysielania – som si chodila do tej miestnosti, ktorú celú zaberal jediný počítač a mala som pocit absolútneho zázraku, lebo dovtedy sa vysielacie plány písali na písacom stroji.

 

K internetu som sa dostala v roku 1992. Robila som vtedy dramaturgičku televízneho  seriálu ELLEgantne a cez net sme sa dostávali k záznamom najnovších módnych kolekcií svetových módnych domov. Lahodný zvuk, keď sa dial-upové pripojenie konečne podarilo, mám v ušiach dodnes, aj tú strojovú melódiu pripájania. Aby sa podarilo, nesmel nikto doma telefonovať J Na nete som bola skoro, ale úplne mimo vtedajšej komunity okolo InZinu, Jarovej Filipovej Sieťovky a ostatných.

 

Keďže je to rozhovor s Twitteristkou, napadá ma otázka, ako si sa dostalak Twitteru vôbec a pamätáš si ešte svoj absolútne prvý Tweet ?

 

S Twitterom som začala v lete minulého roku, prvý tweet si pamätám. Na nejakú marketingovú otázku, kto by mal byť tým, kto vo firme komunikuje na sociálnych sieťach som napísala: „CEO, nech už je to v skutočnosti ktokoľvek“. Mal niekoľko retweetov a ja si to myslím dodnes.

 

Máš dáke špecifické hodiny kedy sa venuješ Twitteru, či ho používaš celodenne, a tweetneš prosto vtedy keď ťa napadne ?

 

Nie, ale často používam Buffer s naplánovanými tweetmi. Keď si čítam, zároveň kŕmim Buffer a on potom rozosiela moje tweety a odporúčané linky v určenom čase.

 

Používaš Twitter ako jeden z hlavných zdrojov informácií ? Alebo  skôr ako doplnok k webom a tradičným médiám ?

 

Twitter je mojím doplnkovým nástrojom – aj zverejňovania, aj získavania informácií. Cením si, že stále zostal veľmi korektný, odborný a zmysluplný. A mnoho vecí som sa tu dozvedela dávno predtým, než sa o nich začalo verejne hovoriť, napríklad o online štúdiu na svetových univerzitách. Na Stanforde momentálne absolvujem dva online kurzy len vďaka tomu, že som sa o nich dozvedela z Twitteru.

 Dobre oddýchnime si od  Twitteru, avšak od techniky ešte neodchádzame. Viem že veľa žien je naklonených produktom spoločnosti Apple. Ako si teda na tom Ty ? Si Mac alebo Pc ?

 

PC a Android, som oldschool. Pri mojom množstve používaných softvérov je prechod problematický a nemám naňho toľko času, ako by si vyžadoval. Okrem toho stále čakám, že sa tieto dva systémy v oblakoch konečne zosúladia J

 

Vieš nám zvedavým chlapom povedať aj čo konkrétne používaš, akú zostavu ?

 

Ružový notebook VAIO JJJ s 11, 4 cm uhlopriečkou, predinštalovaným Windows 7 a prispôsobenými utilitkami.

 

Dnes je doba sociálnych sieti Facebooku Twitteru Pinterestu, a čo ja viem čoho ešte. Vedela by si odhadom povedať, koľko hodín denne si schopná stráviť zavesená na sociálnych sieťach ?

 

Mám taký RescueTime manažér, ktorý mi to týždenne meria. Tento týždeň som mala po prvý krát celkom slušný výsledok: zo 43 hodín na nete 10 na sociálnych sieťach a ostatné hodiny som strávila veľmi produktívne, produktívne alebo neutrálne. Na budúci týždeň idem na 5 hodín na sieťach. Z mobilu som ich už vyhodila. Ale keďže ich v rámci nových médií na svojich predmetoch učím, občas musím nakuknúť. Skôr ma však zaujímajú z hľadiska marketingu. Privátne ma bavia viac osobné stretnutia, než tie na nete.

 

 Určite všetci poznáme ten moment, keď si povieme  pomoooc aaa doť bolo techniky, chcem preč.  Ako vypneš práve ty ? Dáš si dáky offline víkend ? Pripadne máš ešte dáky lepší trik ako sa vymaniť spod nadvlády techniky aspoň na čas ?

 

Nevypínam sa z onlajnu ani na dovolenke, ani pri relaxe. Nepotrebujem to, viem si to regulovať. Rada sa rozprávam, rada čítam, varím, učím sa. To všetko sa dá aj bez techniky.

 

 Ako sa vraví láska ide cez žalúdok a tak sa trocha nečakane pozrieme aj do kuchyne. Celkom by ma zaujímalo aké jedlá a nápoje máš rada, a naopak, či sa našlo jedlo, prípadne nápoj, pri čom si si povedala, tak toto už ozaj do seba nedám, na toto ma nedostanete ?

 

Mám rada všetko, čo poctivo, z domácich surovín a s láskou navarí niekto iný J, máličko kvalitného vína a čerstvú dobrú vodu. Nie som ochotná experimentovať s neznámymi druhmi potravín živočíšneho pôvodu. Nemyslím si, že by Európan mal jesť hmyz, červíky alebo či vnútornosti oči zvierat, ako je to bežné v Ázii a to by som do seba asi nikdy nedostala.

 

V dnešnej dobe sa do úzadia dostávajú filmy, či knihy, prípadne sa konzumujú novou modernou formou, na počítačoch či tabletoch s pohodlia domova. Ako si na tom Ty ? Pozrieš si radšej film s partiou v kine a do rúk berieš knihu papierovú ? Alebo si žena čo má radšej rechniku, a knihu, či hudbu si pozrie, prípadne prečíta na svojom obľúbenom tablete alebo čítačke ?

 

Klasické médiá u mňa zatiaľ dominujú, na filmy najradšej chodím do kina, knižky čítam papierové a hudbu z originálnych CD, najlepšie aj s krásne vypraveným bookletom. Ale postupne si niektoré knihy kupujem a sťahujem výhradne v elektronickej podobe. Najmä učebnice sú typom kníh, ktoré je na papier pomaly aj zbytočné tlačiť. Ja si vôbec myslím, že koncept papierových učebníc je out. Predstavujeme si, že deti namiesto učebnice napríklad výtvarnej výchovy, ktorú na konci školského roka vrátia, dostanú krásnu knižku o výtvarnom umení, ktorá im zostane v ich domácej knižnici. Výtvarné techniky a návody potom dostanú v škole vo virtuálnej podobe.  Ešte musí niekto vyriešiť to, že si do učebníc a skrípt rada robím poznámky, podčiarkujem, výkričníkujem, krúžkujem a lepím záložky. V mobile používam Skitch, ale nie je to celkom ono.

 

 Čo by si odporučila mojim čitateľom na záver tohto malého rozhovoru ?

 

V poslednom čase som prežila nepríjemný stret s ľuďmi, ktorí neodôvodnene vylievali doslova kýble špiny v internetových diskusiách, na sociálnych sieťach, všelikde po internetoch. Pre nich je to 30 sekúnd a aj zabudnú, čo napísali, u adresáta však hrozný pocit trvá ešte veľmi dlho. Preto odporúčam len jediné: premýšľajte nad tým, čo napíšete, ak napíšete na klávesnici hocijaké meno. A najlepšie, predstavte si seba v koži človeka, ktorému to meno patrí. Čo nechcete, aby iní robili vám, nerobte ani vy iným. Žijeme spolu na jednej planéte a nezostáva nám nič iné, len sa tolerovať, snažiť sa rozumieť jeden druhému a neubližovať si.

 

 

Ďakujem za rozhovor