Pár postrehov k Cirque du Soleil a predstaveniu Varekai

V sobotu som sa s mamou a našimi rodinnými kamarátmi zúčastnil predstavenia slávneho Cirque du Soleil. Tentoraz sa jednalo o predstavenie Varekai. A  Cirque du Soleil znova dokázali, že sú to doslova geniálny majstri. Tak zohraté predstavenia asi len tak nevidno.

Prvý šok prišiel hneď v úvode. Keďže ttémou Varekai bol padlý aniel, a zároveň aj príroda, nad scénou bolaa konštrukcia akéhosi domu v korunách stromov. Aspoň ja som to v tom videl.  A odrovnal ma už úvod.

 

Jednak potešilo, že už bol nahraný profesionálne v slovenčine, ale to neboo všetko. Svetlá zhasli, z hora sa spustila para a úvod hovorio akési blikajúce svetielko, ktoré malo zrejme znázorňovať svätojánsku mušku. Tu mi sánka padla prvý raz, a veru, že počas predstavneia padala ešte veľa ráz.

 

Prekvapením bola aj samotná scéna, ktorá bola prešpikovaná otvormi, v ktorých h umelci jednoducho zmizli, alebo sa z nich v rámci scény zjavili.. Skvelé skvelé skvelé.

 

Samotné čísla boli kapitola sama o sebe. Koniec koncov ako vždy u Cirque du Soleil. Geniálna bola hadia žena, tu si pomôžem kamošovím výroom, že takto by sa ľudské telo hádam ani ohýbať nemalo.

 

Rátalo sa mi aj číslo, kde cvičili s palicami. Cvičili vždy dvaja s predného radu, ostatné dva rady ťukali paličkami do taktu o pódium. Pôsobilo to celkom tajomne, aspoň na mňa

 

Geniálny bol aj predstaviteľ padlého aniela na hrazde, a aj dvojica artistov na  hrazde, kde som si naplno uvedomil, akú musia mať  jeden v druhého dôveru, že ho nepošle k zemi, keďže je známe, že títo artisti cvičia bez jedinej poistky.

 

Geniálne však boli aj rôzne drobnosti, ktoré by si človek v TV podľa mňa ani neuvedomil, prípadne by mu to  TV ani neukázala.

 

Napríklad, keď pripravovali žinenku na odrážanie spustili parostroj, a pomaličky ju posúvali vpred. Konečný efekt? Vyzeralo to ako tečúca voda, alebo láva. Alebo…

V jednom čísle bola dosť tma a svietilo sa efektne len lampášmi. Speváčka obradne niesla lampáš do zákulisia veľmi pomalým krokom, a aby nebol pokazený dojem, technik v kapucni v zákulisí niesol takým istým pomalým krokom lampáš preč.

 

Pri záverečných skokanoch však bola zohratosť vidno ešte viac. Napríklad som si uvedomil takú drobnosť, že speváčka počas svojho vystúpenia pomáhala artistom nenápadne natáčať hojdačky, ktoré slúžili na odrážanie a na skoky.

 

No a odrovnalo ma. keď sa v rámci záverečného čísla s pódia vynorila veľká plošina v tvare kocky, ktorá tam bola celý čas, len všetko bolo nasvietené tak dokonale, že ste nemali možnosť zaznamenať na pódiu jediný otvor.

 

Čo sa týka hudby a spoevu, všetko išlo live, žiaden playback, ale poctivý živý speváci, a živá kapela. A soundtrack sám osebe bol priam geniálny. Je známe, že Cirque du Soleil má na každé predstavenie vlastný soundtrack, presne na dané číslo.  Možno však neviete, že spev je ich vlastný vymyslený jazyk. Avšak slová majú svoj význa, ktorý však pozanjú len oni.

 

Na záver si dovolím spomenúť aj klaunov, prečo? Niekto ich rád nemá, ale v tomto predstavení pôsobili milo, a dokonca sa snažili o komunikáciu v slovenčine. Aj keď len pár slov, ale aj to sa veľmi cení.

 

Čo dodať na záver? Cirque du Soleil je pre mňa osobne must see záležiosť.  A záverečné standing ovations boli veru zaslúžené. A ak bude v blízkosti nejaké ďalšie predstavenie, určite veľmi rád pôjdem. Tých 80 eur za lepší lístok, Vám bohato vráti silný kultúrny zážitok, ktorý vo vás ostane veľmi dlho.

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *