Nechajte doma dva týždne ajťáka. Alebo ako sa mi ako slamenému vdovcovi žilo

Po tieto dva týždne až po dnes keď čítate tento post, som gazdoval doma celkom sám. Spočiatku som si nádejne a tak trocha naivne myslel, že to bude easy, a že mňa predsa na chode domu nemôže nič prekvapiť, keď vidím ako to funguje. A tak rodina odišla s kľudným svedomím na dovolenku, a ja sa do dnes divím, že barak ešte stojí. Ale nie nebojte sa, nebolo to až tak tragické. No ale poďme pekne po poriadku.

Prvý týždeň ani nebol ničím zvláštny. Prešiel celkom pokojne a v pohode, keďže som ako samostatná jednotka fungoval len nejako od stredy, tak sa to ešťe celkom dalo. Dokonca aj variace pokusy ako vysmážaný polotovarový encián dopadli celkom úspešne. Mačky tiež prežili celkom v zdravý. A tak to bolo ešte ako tak v kľude. Lámať sa to začalo v piatok myslím. Prvým varovným signálom bol nedovarený obed, z ktorého mali väčší osoh naše dve mačky ako ja. Na kuracie krokety som sa tešil ako malé decko. A keď sa veľmi tešíte ako na just to nebude ono. A tak dopadol aj onen obed. Mizerne.  Polka nedovrená polka spálená. Dobré boli možno tri štyri krokety. No nič, povedal som si, aspoň mačky mali bonus.

Avšak kríza začala myslím v pondelok alebo ešte v piatok. neviem presne. Zobudil som sa o šiestej ráno reku chcem toho postíhať čo najviac, a toto som veru asi nemal robiť. Od toho dňa sa stalo pár pekných kuchynských failov a vôbec failov chlapa, ktorý totálne samostatne gazduje.

Prvý veľký fail sa stal hneď v onen deň. Mňa totiž nenapadlo nič lepšieho, ako mastnú panvicu z minulého dňa hodiť do dresu, a pustiť na ňu miesto horúcej ľadovú vodu. Zafungovali všetky mysliteľné fyzikálne zákony, V drese som mal parádnu olejovú škvrnu ako pri dákej ekologickej katastrofe. A keď som ani po pol hodine maturovanie s tou škvrnou nepohol, prišiel na rad kýbel, a ručná likvidácia ekologickej katastrofy. Aj tak mám poct, že riad nesie jej mierné následky dodnes. Dôsledok ? bol som tak vytočený a naštvaný skôr sám na seba, že som sa radšej zdekoval do Bratislavy, trocha sa vyvetrať :D.

Zvyšok týždňa prebiehal relatívne v kľude, od štvrtka som tu mal do soboty návštevu s Prešova, a ja raz neviem či sú víkendy pre mňa dáke kritické, lebo sranda začala už v sobotu ráno. Možno to bolo aj únavou s pred dvoch dní, ale jedno je isté. Obaja sme ráno zaspali, a tak plán že kamaráta odprevadím na vlka totálne zlyhal. Nakoniec musel ísť sám, ale všetko dobre dopadlo, a domov sa dostal v pohode. Do večera bolo všetko v najlepšom poriadku.

Avšak zlom prišiel večer, keď som sa chcel po celom dni osprchovať, a trocha sa poľudštiť. Vleziem do sprchy a … a voda totálne ľadová. Pozerám, že zhasol boiler. Je totiž umiestnený hneď pri okne, a stačí málo a plameň je v čudu. Tak som zobral zápalky, reku že to predsa nemôže byť problém zapáliť znova. Lenže aj toto je puzzle. Nech som pumpoval točil potenciometrom ako chcel stále nič. Točil som milým termostatom točil tak dokonale, až a zasekol a dotočil. A tak prišla na rad ohriata voda v umývadle 😀

Čo teda s tohto článku vyplýva ? Nenechávajte ajťáka dlho doma samého, nemusí to dopadnúť vždy na výbornú. Ale prežil som to v zdravý, a myslím, že veľa vecí som sa naučil. A tak by hádam ďalšie takéto slamené vdovcovanie dopadlo oveľa lepšie.