Dnes som mal celkom rušný, a nie veľmi príjemný deň. Keďže som predvčerom z ničoho nič opuchol ako jabĺčko a situácia sa nezlepšila ani dnes ráno, bolo treba to riešiť, a tak sa šlo na zubnú pohotovosť. Na Radlinského ordinovala nie veľmi príjemná pani doktorka, ktorá nás však aj tak napokon poslala na Hejdukovu. A to sme tam čakali asi dve hodiny. Na Hejdukovej však bolo všetko úplne inak. Žiadne čakanie, viem zrejme aj preto, že bol víkend, a bežne cez víkend neordinujú. Ale aj tak prístup lekára a sestričky bol viac než profesionálny. Mám dojem že ma ten lekár odnaučil báť sa zubára. Trochu som sa sice zľakol keď skonštatoval že zub musí von, ale pomaly som sa akosi zmieril z osudom, a povedal som si, že to nejak prežijem. Aj keď mal som myšlienky všelijaké. Vytrhnutie predmetného zuba prebehlo neuveriteľne hladko a keď nepočítam tlak pri manipulácii kliešťami, tak aj celkom bezbolestne. Ako sa ukázalo lekár mal aj celkom zmysel pre humor, keďže sme tak trochu žartovali na rôzne témy pre odľahčenie celej situácie. Ako vravím profesionálny prístup. Nu a mám dojem že od dnešného dňa sa zubárov nebojím. A čo vy zutekali ste niekedy zo zubnej ambulancie ?